Zloženie
Súčasní členovia výboru
Výbor sa skladá zo siedmich osôb vybraných spomedzi bývalých členov Súdneho dvora a Všeobecného súdu Európskej únie, členov najvyšších vnútroštátnych súdov a uznávaných odborníkov v oblasti práva, pričom jedného z nich navrhne Európsky parlament.
Členov výboru vymenúva na obdobie štyroch rokov Rada na podnet predsedu Súdneho dvora.
Od 1. marca 2018 je predsedom výboru Christiaan Timmermans. V súčasnosti sú členmi výboru: Christiaan Timmermans, Simon Busuttil, Frank Clarke, Carlos Lesmes Serrano, Maria Eugénia Martins de Nazaré Ribeiro, Andreas Voßkuhle a Mirosław Wyrzykowski (pozri rozhodnutie Rady č. 2017/2262 zo 4. decembra 2017).
[pozri aj zloženie výboru od roku 2010]
Allan Rosas
Narodený v roku 1948; doktor práv na Univerzite v Turku (Fínsko); profesor práva na Univerzite v Turku (1978 – 1981) a v Åbo Akademi (Turku/Åbo) (1981 – 1996); riaditeľ Inštitútu pre ľudské práva na Univerzite v Åbo Akademi (1985 – 1995); zástupca fínskej vlády ako člen alebo poradca fínskych delegácií na rôznych medzinárodných konferenciách a stretnutiach, člen a expert vládnych alebo parlamentných právnych výborov vo Fínsku, ako aj pri OSN, UNESCO, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rade Európy (1977 – 1995); riaditeľ a hlavný právny poradca v právnom servise Európskej komisie zodpovedný za vonkajšie vzťahy (1995 – 2001); zástupca generálneho riaditeľa právneho servisu Európskej komisie (2001 – 2002); sudca Súdneho dvora (2002 – 2019); hosťujúci profesor na College of Europe, na Univerzite v Gente, Univerzite v Helsinkách a vedecký pracovník na Univerzite v Turku; člen nezávislého etického výboru Európskej komisie od roku 2019.
Frank Clarke
narodený v roku 1951; diplom v odbore matematika a ekonómia na University College v Dubline (1972); Barrister-at- Law na King’s Inns, Dublin (1973); Junior Counsel (1973 – 1985); Senior Counsel (1985 – 2004); profesor na King's Inns (1978 – 1995); predseda Advokátskej komory (1993 – 1995); Bencher na King’s Inns (1995); člen rady Medzinárodnej asociácie advokátov (1997 – 2004), spolupredseda Fóra advokátov (1998 – 2002); predseda Rady King's Inns (1999 – 2004); sudca Vrchného súdu (2004 – 2012); predseda Komisie pre druhé referendum o Lisabonskej zmluve (2009); sudca pôsobiaci na Griffith College v Dubline (od roku 2010); hosťujúci profesor na Trinity College v Dubline (od roku 2012); hosťujúci profesor na University College v Corku (od roku 2013); držiteľ ocenenia Griffith College Distinguished Fellowship (2017); sudca Najvyššieho súdu (2012 – 2017); predseda Najvyššieho súdu (2017 – 2021); prorektor Dublinskej univerzity a predseda Komisie pre právnu reformu (od roku 2022); člen výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (od marca 2018).
Julia Laffranque
Narodená v roku 1974; Štúdium práva: Univerzita v Hamburgu (Nemecko), Univerzita v Tartu (Estónsko); LL.M (Magistra legum), Vestfálska Wilhelmova univerzita v Münsteri (Nemecko), postgraduálne štúdium: Univerzita v Kieli (Nemecko), Európsky univerzitný inštitút (Florencia, Taliansko); doktorát z práva, Univerzita v Tartu (Estónsko); expertka na právo Európskej únie, vedúca oddelenia práva Európskej únie a zahraničných vzťahov a zástupkyňa generálneho tajomníka ministerstva spravodlivosti (Estónsko) (1996 – 2004); vyslaná ako expertka: právny servis Európskej komisie, ministerstvá spravodlivosti Francúzska a Švédska, Štátna rada Francúzska a Spolkový správny súd Nemecka; prednášajúca a asistentka profesora v oblasti európskeho práva na rôznych univerzitách, 1999 – 2010; profesorka európskeho práva na Univerzite v Tartu (2011 – 2016), od roku 2016 hosťujúca profesorka; sudkyňa Najvyššieho súdu Estónska (2004 – 2011 a 2020); členka Stáleho arbitrážneho súdu (2011 – 2016); sudkyňa Európskeho súdu pre ľudské práva (2011 – 2020); zástupkyňa riaditeľa Akadémie európskeho práva (ERA), 2021; predsedníčka Medzinárodnej federácie pre európske právo (FIDE) (2010 – 2021), predsedníčka Poradnej rady európskych sudcov Rady Európy (CCJE) (2008 – 2010), členka vedeckého výboru Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA).
Maria Eugénia Martins De Nazaré Ribeiro
Narodená v roku 1956; štúdium práva v Lisabone, Bruseli a v Štrasburgu; advogada v Portugalsku (1982 – 1984) a v Bruseli (1984 – 1986); nezávislá vedecká pracovníčka v Inštitúte európskych štúdií Slobodnej univerzity v Bruseli (1984 – 1985); referendárka u portugalského sudcu Súdneho dvora J. C. Moitinho de Almeida (1986 – 2000), následne u predsedu Súdu prvého stupňa B. Vesterdorfa (2000 – 2003); sudkyňa Všeobecného súdu Európskej únie (2003 – 2016), predsedníčka komory (2007 – 2010 a 2013 – 2016); predsedníčka výboru Všeobecného súdu pre „Rokovací poriadok“ (2013 – 2016); členka výboru uvedeného v článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie od marca 2018.
.png/f736fa7a-9f4e-3c54-eed3-34c305a809fd)
Barbara Pořízková
Rok narodenia 1968; doktorka práv z Masarykovej univerzity v Brne (2000); finančná úradníčka na Daňovom riaditeľstve v Brne (1993 – 2001); právna poradkyňa v PricewaterhouseCoopers (2001 – 2006); sudkyňa českého Najvyššieho správneho súdu od roku 2006 a jeho podpredsedníčka od roku 2018, členka jeho veľkej komory (od roku 2013) a predsedníčka deviatej komory (od roku 2014); stála zástupkyňa českého Najvyššieho správneho súdu v Združení štátnych rád a najvyšších správnych súdov EÚ (od roku 2015); súdna stáž vo francúzskej Štátnej rade (2016); od marca 2022 členka výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
.png/dc3f5f5b-2a3a-2d0c-0ee9-291855bdc4e3)
Silvana Sciarra
Rok narodenia 1948; štúdium na univerzite v Bari; držiteľka štipendia Harkness Fellowship na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA) a právnickej fakulte Harvardovej univerzity (1974 – 1976); vyučovala na univerzite v Siene, pôsobila v rámci Fulbrightovho štipendia na univerzite UCLA a bola hosťujúcou profesorkou na viacerých ďalších univerzitách (Warwick, Columbia Law School, Cambridge, Štokholm, Lund, UCL, LUISS Rím); vedúca katedry Európskeho pracovného a sociálneho práva (1994 – 2003) na Európskom univerzitnom inštitúte (EUI); riadna profesorka európskeho pracovného a sociálneho práva na univerzite vo Florencii (1990 – 2014, s pauzou počas pôsobenia na EUI); titul Doctor Honoris Causa v odbore právo na Štokholmskej univerzite (2006) a univerzite v Hasselte (2012); sudkyňa talianskeho ústavného súdu, prvá žena zvolená parlamentom (od roku 2014); nositeľka Rytierskeho veľkokríža Rádu za zásluhy Talianskej republiky (2017) a držiteľka ceny Huga Sinzheimera (2015); členka Európskeho právneho inštitútu; od marca 2022 členka výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
.png/8f153762-034b-ddd8-f386-196a4f7c69ba)
Vassilios Skouris
Rok narodenia 1948; absolvent práva na Slobodnej univerzite v Berlíne (1970), doktor práv na Hamburskej univerzite (1973); asistent a lektor na katedre občianskeho procesného práva a všeobecného procesného práva na Hamburskej univerzite (1972 – 1977); profesor správneho práva na Demokritovej univerzite v Trácii (1977 – 1980); profesor verejného práva na univerzite v Bielefelde (1980 – 1982); riadny profesor verejného práva na Aristotelovej univerzite v Solúne (1982 – 2015); sudca Súdneho dvora Európskej únie (1999 – 2015) a jeho predseda (2003 – 2015); od roku 2016 hosťujúci profesor na právnickej škole Bucerius Law School v Hamburgu; člen-korešpondent Aténskej akadémie; čestný člen spoločnosti Honorable Society of Lincoln's Inn; predseda súdnej komory Etickej komisie FIFA; od marca 2022 členka výboru zriadeného podľa článku 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.